O festivale
23.02.2025
5 minút

Sára Jeleňová

OFF Bratislava 2024: PERSONA INCOGNITA

OFF Bratislava je medzinárodný festival zameraný na súčasnú fotografiu a nové médiá. Už 15 rokov prináša do hlavného mesta pestré spektrum projektov, ktoré predstavujú tvorbu umelcov z domácej i zahraničnej scény. OFF sa vždy profiluje cez konkrétnu tému, ktorá odráža aktuálne spoločenské problémy a polemiky. V roku 2024 festival skúmal komplexnosť skrytých identít a maskovaných aspektov osobnosti prostredníctvom témy Persona Incognita/Osoba neznáma, ktorá čerpá inšpiráciu z Jungových psychologických konceptov, najmä z jeho teórie masky a tieňa. 15. ročník festivalu sa teda zaoberal hlbokými otázkami sebareflexie, sebaobjavovania a zahalených stránok ľudskej osobnosti. Hlavným motívom festivalu bola maska, ktorá nielen symbolizuje neustále skúmanie a pretváranie vlastnej existencie, ale funguje aj ako nástroj na objavovanie neznámych aspektov ľudského života a posúvanie vlastných hraníc.

Festival sa tradične delil na štyri sekcie: kurátorský výber, ktorý predstavuje kolektívnu výstavu umelcov z rôznych kútov sveta; sekcia OFF Academy, v ktorej sú prezentované práce študentov umeleckých univerzít a inštitúcií; samostatné výstavy v externých lokáciách v rámci sekcie OFF Satellite; a sekcia OFF Libris, venovaná prezentácii fotografických kníh. Výstavy dopĺňal tematický sprievodný program ako workshopy, prednášky, či diskusie súvisiace s fotografiou a skúmaním vlastného ja. Festival tak vytvoril priestor s nezameniteľnou atmosférou, kde sa stretli odborníci, študenti a široká verejnosť.

V kurátorskej sekcii sa predstavilo 32 umelcov z rôznych krajín, ktorí sa skrze svoje diela ponorili do tém identity, jej transformácie a maskovania. Prispeli tak k dialógu o tom, ako individuálne skúsenosti, ale aj spoločenské, politické a kultúrne tlaky formujú naše ja. Jednotlivé projekty vytvorili silný kolektívny naratív, v ktorom boli masky nielen fyzickými objektmi s ochrannou či rituálnou funkciou, ale aj symbolmi sociálnych rolí, ktoré sa vytvárajú, aby zahalili alebo naopak odhalili pravé, autentické ľudské ja.

Angolský umelec Edson Chagas v projekte Tipo Passe (2014) využíva masku na analýzu postkoloniálnych skúseností a kultúrnej pamäte. Portrétmi v štýle pasovej fotografie obohatených o bantu masky Chagas reflektuje historický kontext týchto masiek, ktoré sú v západnej kultúre často vnímané ako artefakty. Autor však poukazuje na pôvodný účel týchto masiek ako performatívnych objektov, ktorý je západným diskurzom často prehliadaný.

Edson Chagas, Tipo Passe, 2014

Podobne aj Lam Yik Fei pôvodom z Hong Kongu v projekte Hong Kong: Rozdelené mesto (2019) dokumentuje protesty, ktoré vyvolali polarizáciu v spoločnosti. Masky, ktoré používali účastníci hongkonských protestov na ochranu pred identifikáciou, sa stali nielen nástrojom zahalenia, ale aj symbolom boja za slobodu a vlastnú identitu. Umelcove portréty odhaľujú, ako politická situácia formuje verejný aj osobný život jednotlivcov.

Lam Yik Fei, Hong Kong: rozdelené mesto, 2019

Diego Moreno so švédsko-mexickými koreňmi, sa v projekte Negatívne vplyvy (2020) sústredí na osobnú reflexiu prostredníctvom rodinného archívu. Grafickými zásahmi do rodinných fotografií autor vytvára nový naratív, ktorý vizuálne zobrazuje, ako spoločenské predsudky, náboženské normy a osobné skúsenosti formovali jeho osobnosť.

Diego Moreno, Negatívne vplyvy, 2020

Téma masky a transformácie sa rozvíjala aj v projekte Budem stále nosiť vodu, keď budem mŕtva? (2013) od nigérijsko-americkej umelkyne Wury-Natashe Ogunji, ktorá skúma silu masky v kontexte africkej spoločnosti, najmä v súvislosti so zmenou postavenia žien. Využitím tradičných afrických masiek, ktoré boli historicky vyhradené pre mužov, autorka pretransformovala ich význam na ženský kontext, čím spájala posvätné s profánnym – duchovnosť masiek s každodennou náročnou prácou žien.

Wura-Natasha Ogunji, Budem stále nosiť vodu, keď budem mŕtva?, 2013

Rovnako aj brazílsko-japonský umelec Shinji Nagabe vo svojom projekte Diorámy (2023) sleduje vplyv masovej vizuálnej kultúry na identitu. Prostredníctvom surrealistických diorám, ktoré zobrazujú zahltenie informáciami a obrazmi, Nagabe otvára diskusiu o tom, ako pretrvávajúci vizuálny chaos formuje naše sebavedomie a charakter v súčasnej spoločnosti. Tento projekt nútil ľudí zamyslieť sa nad tým, ako neustále bombardovanie obrazov ovplyvňuje vnímanie sveta a seba samých.

Shinji Nagabe, Diorámy, 2023

Séria Fulu Act (2023) od belgičana Colina Delfosseho sa zameriava na masky v kontexte mestského prostredia a ekologických výziev, ktorým čelí mesto Kinshasa. Fotografickou dokumentáciou skupiny performerov, ktorí si vytvorili kostýmy z recyklovaných či odpadových materiálov, Delfosse poukazuje na environmentálne problémy ako znečistenie a nadmerná spotreba; masky umelcov sú silným komentárom k sociálnym a ekologickým výzvam v mestskom prostredí.

Colin Delfosse, Fulu Act, 2023

Koncept Jungovho tieňa sa objavuje v projekte britskej autorky Heather Agyepong s názvom Smrť ega (2022), kde autorka objavuje svoju vlastnú identitu. Tieň odkazuje na potlačené aspekty osobnosti, ktoré sú považované za neprijateľné alebo nevhodné. Autoportrétmi a videozáznamom performance autorka vytvára vizuálny jazyk, ktorým zobrazuje rôzne aspekty svojho vlastného tieňa.

Heather Agyepong, Smrť ega, 2022

V rámci OFF Bratislava 2024 mali aj slovenskí umelci veľké zastúpenie. Napríklad projekt Masky (2022) od Zuzany Pustaiovej skúma, ako sa masky stávajú nástrojom na formovanie osobnosti a rolí v živote jednotlivca. Vychádza z myšlienky, že slovo „osoba“ pôvodne znamená masku, čo naznačuje, že každá rola, ktorú hráme, sa stáva súčasťou našej identity. Masky tak reprezentujú našu predstavu o sebe a stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou našej povahy.

Zuzana Pustaiová, Masky, 2022

Alebo Ema Lančaričová a jej projekt Hĺbka fotografie (2023), kde autorka objavuje masku v kontexte výpočtovej fotografie. Prostredníctvom hĺbkových máp a lentikulárnej tlače reflektuje, ako technológie umožňujú zobraziť skryté vrstvy reality a tým aj identity. Zobrazuje tým, ako masky aj v digitálnom prostredí umožňujú manipuláciu s našimi obrazmi a predstavami o sebe.

Ema Lančaričová, Hĺbka fotografie, 2023

Festival OFF Bratislava v roku 2024 otvoril dvere k novým spôsobom premýšľania, akceptácie a zmierenia sa so skrytými a neznámymi aspektmi identity, ktoré sa často maskujú pred našimi očami i očami ostatných.

Fotoreport kurátorskej sekcie OFF Bratislava 2024 nájdete tu.

– – –

Magazín PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!